Mezi česko-slovenské páry patří také dvojice jihočeských výtvarných umělců Dominika Pašteková a Petr Sládek z Českého Krumlova. „Naší svatbou jsme šli vlastně proti tehdejším tendencím, protože jsme se brali koncem roku 1992, krátce před rozpadem Československa," usmívá se Dominika Pašteková, která nyní vyučuje na Katedře výtvarné výchovy Pedagogické fakulty Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích.

„Narodila som sa v Bratislave a moja rodina bola skôr slovenská, ale časť aj česká. Vždy som žila v rodine, ktorá bola zaujatá ako slovenskou, tak českou kultúrou. Nebol pre mňa nikdy problém čítať české knihy a dodnes pokladám mnoho prekladov českých za neporovnateľne lepších ako slovenských. Týka sa to prevažne minulosti, lebo v súčasnosti už nemám v tejto veci prehľad, pretože žijem v Čechách a okrem slovenských autorov sa mi dostávajú do rúk skôr knihy v češtine. Svoj hlboký vzťah k českej kultúre môžem ilustrovať mojim nadšením pre Jana Wericha, ktoré ma priviedlo tak ďaleko, že som mu v lete roku 1981 napísala list a on mi  poslal odpoveď. Fantastický deň môjho detstva! Týmto som chcela vysvetliť, prečo som sa vždy cítila skutočne československy," říká důrazně.

Od roku 1987 začala Dominika Pašteková studovat v Praze na Vysoké škole umělecko-průmyslové. Od té doby se větší část jejího života začala odehrávat v Čechách. Se svým budoucím manželem Petrem Sládkem, také výtvarníkem, se seznámila roku 1991 na vernisáži jejich společného přítele Eduarda Ovčáčka. Vzali se pak hned o rok později.

Kočovný život

„Ak uvediem náš život do súvislostí s politickým vývojom, tak sme vlastne išli proti vtedajším tendenciám, lebo sme sa vzali v septembri 1992 a 31. decembra Československo zaniklo a vznikli Česká a Slovenská republika. V praktickom živote nás to nijak príliš nezasiahlo. Potrebovali sme pečiatku do pasu pre nášho psa, alebo sme museli meniť peniaze, ale nedá sa povedať, že by sa rozdelením náš život zmenil," vzpomíná Dominika.

„Náš život bol spočiatku trochu kočovný, lebo sme sa pohybovali stále medzi Českým Krumlovom, Prahou a Bratislavou," pokračuje Dominika, která tehdy dokončovala školu a Petr opravoval dům koupený v Českém Krumlově.

Dům byl ve velmi dezolátním stavu a Petr, akademický malíř, absolvent Akademie výtvarných umění v Praze, bojoval s mnoha praktickými, ale i byrokratickými problémy. Po dvou letech se konečně mohli nastěhovat. „Dom síce nebol hotový, ale my sme v ňom mohli obaja žiť, maľovať, kresliť a robiť sochy. Čo bolo v tom čase podstatné," usmívá se po letech Dominika Pašteková.

„Skôr som, po nie príliš dlhom čase, zaznamenala, že naše kultúrne svety sa začínajú vzďaľovať, lebo v kontakte s deťmi som musela prechádzať na češtinu, inak na mňa prekvapene pozerali. Takže mi bolo jasné, že musím začať hovoriť česky, čo som nemusela ani počas môjho štúdia v Prahe. Keď sa narodili naše deti, tak sme od malička navštevovali Bratislavu a snažíme sa ich udržovať vo vyrovnanom kontakte s oboma kultúrnymi svetmi," dodává Dominika Pašteková, která žije a tvoří 
v česko-slovenském manželství.